Program pozostával z množstva stretnutí, návštev a zážitkov. Medzi najzaujímavejšie stretnutia bezpochyby patrila beseda so zakladateľom Komunity Andreom Riccardim. Andrea vyjadril veľkú radosť a nádej, ktorú do nás vkladá. On je jedným z príkladov, ktorý potvrdzuje, že ak má človek víziu a kráča vo viere, všetko je možné. Keď mladý, 18-ročný Andrea, prišiel pred päťdesiatimi rokmi s nápadom pomáhať chudobným a opusteným ľuďom na ulici, väčšina jeho rovesníkov, učiteľov aj rodinných príslušníkov ho vysmiala. Neverili, že niekto tak mladý, neskúsený a nevýrazný, môže pohnúť s veľkou chudobou v Ríme, nieto ešte na celom svete. Napriek veľkej neprajnosti ostatných sa Andrea nevzdal. Začal sám, ale o päťdesiat rokov neskôr stál na pódiu obkolesený tisíckou mladých ľudí všetkých národností a farieb pleti, nadšene spievajúcich piesne o tom, ako idú spolu zmeniť svet k lepšiemu. On sám je pre nás nádejou, že ak sa človek nevzdá, môže dosiahnuť všetko, čomu verí.
K ďalším zaujímavým skúsenostiam určite zaraďujeme stretnutie sa s rímskymi členmi Komunity, ktorí nám rozpovedali čo-to o jej fungovaní a pripravili nám prehliadku jej centra, v ktorom sa starajú o ľudí bez domova. Veľký komplex budov obsahuje butik s oblečením, kde si kamaráti z ulice môžu kedykoľvek vybrať nové veci. Komunita týmto ľuďom poskytuje aj miesto na hygienu, na vypranie vlastného oblečenia, dokonca návštevu kaderníka. Stretli sme sa aj s ľuďmi, ktorí sa za rôznych okolností dostali na ulicu a práve Komunita im pomohla zaradiť sa späť do bežného života. Ich silné príbehy so šťastným koncom nás dojali a utvrdili v tom, že naša snaha a pomoc určite nie je márna. Veľký dojem v nás zanechala aj návšteva „Školy talianskeho jazyka a kultúry“, známa aj pod názvom „Škola mieru“. Táto škola je špeciálna najmä tým, že učiteľ a žiak sú si navzájom priateľmi a celá škola funguje len na báze dobrovoľnosti - nikto z vyučujúcich nie je za svoju prácu platený. Cieľom je pomôcť ľuďom, ktorí chcú žiť v Taliansku, spoznať kultúru a jazyk tejto krajiny, aby sa tak mohli čím skôr plnohodnotne zaradiť do spoločnosti. Škola prijíma dobrovoľníkov zo všetkých kútov zeme, ale pomáha aj utečencom, ktorí kvôli vojnovej situácii vo svojej krajine musia často opustiť svoje domovy. Medzi študentov školy patria aj naši noví kamaráti – Daniel a Elias – chlapci z vojnou postihnutej Sýrie, ktorým dala naša Komunita možnosť začať nový život. Prijala ich s láskou, úctou a s pochopením. Napriek ťažkým časom, ktoré kamaráti prežili, sa hneď po príchode do Ríma rozhodli Komunite pomáhať. Bez predsudkov, bez obviňovania, bez sťažovania sa na nespravodlivosť sveta. Chalani nám pripomenuli, že netreba súdiť. Že je dôležité dať každému človeku a každej situácii šancu, bez ohľadu na to, aké negatívne ohlasy sme o nich počuli. Veľa času sme strávili aj s naším talianskym kamarátom Leonardom, dlhoročným členom Komunity, ktorý má na starosti pravidelný kontakt s Komunitou na Slovensku a v Čechách. Chvíle s ním boli veľmi inšpirujúce. Vyžaruje z neho neskutočná energia a dobro. V profesijnom živote je profesorom na univerzite a lekárom s vlastnou ordináciou. Všetko stíha, nestresuje sa a užíva si život. Každého človeka obdarí milým slovom a úsmevom. Napriek staršiemu veku sa neustále ďalej posúva, vzdeláva a plánuje. Ak mu zostane voľná chvíľa, ihneď vyťahuje knihu a študuje ďalej. Pripomenul nám, že ak chce človek rozhýbať svet dobrom, musí rozhýbať a vybudovať najprv seba. Práve vďaka jeho štedrosti sa pre mnohých z nás stal Rím ďalším domovom. Naše rímske dobrodružstvo sme ukončili nočnou „festou“ na námestí v časti Trastevere, kde sme dlho do noci s priateľmi z celého sveta spievali, tancovali a vyznávali slová o tom, že veríme v svet plný lásky a pomoci bez vojny a rozbrojov. Keď spätne rozmýšľam nad našimi rímskymi zážitkami, vždy si spomeniem na návštevu kostola zasväteného sv. Egídiovi. Leonardo v ňom upriamil pozornosť na sochu Krista, ktorá sa našla v ruinách iného zrúteného kostola. Soche chýbali obe ruky. Vzali ju do Ríma, aby našej Komunite stále pripomínala, že my sme tie Kristove ruky, ktoré tejto soche chýbajú. My sme tí, ktorí máme s Kristovou láskou meniť svet. Tak poďme smelo do toho! Lucia Fotografie zo stretnutia si môžete pozrieť tu. Comments are closed.
|