 „Nehľaďme na svet okolo nás so strachom, ale s inteligenciou lásky,“ hovorí Sandro z Komunity Sant'Egidio v Ríme a povzbudzuje nás k tomu, aby sme zmenili svet. Veľa ľudí dnešnej doby pozerá na množstvo vecí so strachom. Vďaka vytvoreným príbehom v našich hlavách, ktoré sú z veľkej časti často iba výplodmi našej fantázie, sme často celkom paralyzovaní a nie sme schopní pohnúť so situáciami, ktoré sa v nás, alebo okolo nás dejú. Leonardo, tiež z rímskej komunity, zase tvrdí :“Ak nebudeme hovoriť my, budú hovoriť druhí.“ Naše vystúpenie či nevystúpenie pred svetom rovnako smeruje k myšlienke strachu a bojazlivosti prevziať iniciatívu a ponúknuť naše myšlienky svetu. Článok pokračuje tu... Práve vyššie spomenuté témy boli ústrednými myšlienkami rozoberanými počas nášho bratislavského komunitného víkendu. Víkend s podtitulom V ústrety Veľkej noci nás mal pripraviť na lepšie pochopenie veľkonočného tajomstva a uvedomenie si, že práve Veľkú noc môžeme brať ako začiatok nového štartu, novej nádeje a možno aj prekonanie strachu a vyjdenie do sveta.
Práve v tieto chvíle sa v Bratislave zišla celá slovenská komunita a spolu s rímskymi priateľmi Leonardom a Sandrom rozjímala nad blížiacimi sa vykupiteľskými sviatkami. Naši dvaja hostia sa nám počas celého víkendu snažili vysvetliť našu dôležitosť vo svete. Snažili sa nám vysvetliť to, akí sme dôležití. Aká dôležitá je naša prítomnosť v našom, často stratenom, svete. Všade okolo nás vládnu vojny, nepokoje, hnev a nepochopenie. Svet nám hovorí, aby sme mysleli iba na seba. Svet nám hovorí, aby sme odkladali veci na zajtra. Svet nám hovorí, aby sme si všímali smietky v očiach priateľov a nezapodievali sa brvnami v našich očiach. Žitím v takomto svete sa učíme milovať iba samých seba a nie sme schopní milovať iných. Našťastie si však môžeme povedať, že v tom nie sme sami. Ježiš nás po ťažkom, pozemskom svete nenecháva kráčať samých. Nechal nám tu Božie slovo, ktoré nás učí, ako láskou máme milovať. Ktoré nás učí, aby sme nenávideli ľudí, ktorí majú iné názory, ako my. Aby sme sa obrátili k všetkým strateným s nádejou, že stratení vôbec nemusia byť. Nebojme sa prijať zodpovednosť. Uvedomujme si, že Ježiš nás používa ako svojich učeníkov, ktorí vysvetľujú Evanjelium strateným ovciam, ktoré blúdia po svete a čakajú na Pastiera. Často si neuvedomujú, že sú stratené. My však k nim musíme pristúpiť so svätou láskou a ponúknuť im novú možnosť pohľadu na veci. V závere stretnutia nás naši talianski priatelia povzbudili slovami, aby sme nastúpili do koča so stratenými, hľadajúcimi ľuďmi, spriatelili sa s nimi a vysvetľovali im Evanjelium. Je to na nás. Zostaneme vo svojej škrupinke, tam, kde sa cítime dobre a bezpečne, avšak nemáme šancu ovplyvniť svet, ktorý nás tak potrebuje? Alebo zatneme zuby a so slovami Sv. písma vystúpime na perifériu? Tak čo, do akého koča dnes nastúpiš ty? Lucia Fotografie zo stretnutia si môžete pozrieť tu. Comments are closed.
|
Podporovatelia
