Utorok 6.1.2026 (Zjavenie Pána)

Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia gregoriánskym kalendárom, slávia Krst Pána v Jordáne a jeho zjavenie (Epifániu) svetu. Uzatvára sa Jubilejný rok 2025 zatvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra.

Čítania: Iz 60, 1–6; Ž 72(71); Ef 3, 2–3a.5–6; Mt 2, 1–12

„Zdvihni oči dookola a pozri: všetci sa zhromaždili, prichádzajú k tebe. Tvoji synovia prichádzajú zďaleka a tvoje dcéry nesú na rukách.“ Týmito slovami proroka sa otvára slávnosť Zjavenia Pána, ktorá sa na Západe chápe ako sviatok Boha, ktorý sa dáva spoznať národom. Tento deň akoby niesol v sebe túžbu po univerzálnosti a zároveň naliehavosť: je to hlboká túžba Cirkvi, aby sa národy a kmene zeme mohli čím skôr stretnúť s Ježišom. Napokon, v hĺbke srdca každého človeka je nostalgia po Bohu. Nebola to práve táto túžba, ktorá viedla mudrcov k tomu, aby sa vydali na cestu a pýtali sa Herodesa: „Videli sme vyjsť jeho hviezdu a prišli sme sa mu klaňať“? Boli to muži z ďalekých krajín, bohatí a vzdelaní, ktorí sa vydali z Východu do izraelskej krajiny, aby sa poklonili narodenému „kráľovi“. Aj mudrci, podobne ako pastieri, pozorovali nebo. Pravdepodobne očakávali iný, spravodlivejší svet a keď pozdvihli zrak, uvideli „hviezdu“.

Dnes nás vyzývajú, aby sme znovu objavili radosť zo závislosti od hviezdy, od evanjelia, od Pánovho slova, ako hovorí žalm: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy“ (Ž 119,105). Toto svetlo nás vedie k dieťaťu. Bez počúvania evanjelia a bez dôvery voň nie je možné stretnúť Ježiša. Mudrci sa zverili hviezde a došli až na miesto, kde bol Ježiš: tam „uzreli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu“. Toto gesto bolo tým najpravdivejším. Spolu s Máriou, Jozefom a pastiermi aj mudrci pochopili, že spása spočíva v tom, prijať do svojho srdca toto dieťa a spolu s ním všetkých slabých a bezbranných aj dnešných čias.

Herodes a obyvatelia Jeruzalema však, keď sa o dieťati dozvedeli, nepocítili radosť ako mudrci či pastieri; naopak, všetci sa zľakli a Herodes sa rozhodol ho zničiť. Práve mudrci dieťa zachránia a uchránia ho pred Herodesovou krutosťou. Títo mudrci sa, ako poznamenáva evanjelista, vrátili do svojej krajiny inou cestou. Veď keď sa človek stretne s Pánom a prijme ho do srdca, už nie je tým, kým bol predtým, a nemôže kráčať stále tou istou cestou. Mení sa život a s ním aj správanie. Mudrci sú dnes pred nami, aby nás viedli k mnohým jasliam tohto sveta, v ktorých ležia malí a slabí.

​Modlitba v čase Vianoc