Utorok 20.1.2026 (2. týždeň v Cezročnom období)

Modlitba za jednotu kresťanov. Osobitne si spomíname na starobylé cirkvi na východe (sýrsku pravoslávnu, koptskú, arménsku, etiópsku, sýrsko-malabarskú) a asýrsku cirkev.
​
Čítania: 1. Samuelova 16:1–13a. Samuel posväcuje Dávida

Samuel musel odísť na nové územie, pretože tam Pán uznal nového kráľa: "Vybral som si kráľa spomedzi jeho synov." Samuel si uvedomuje riskantnú povahu činu a namieta: "Saul sa o tom dozvie a zabije ma." Ale Pán mu navrhuje, aby išiel do Betlehema a obišiel prekážku. Keď sú obyvatelia v meste, boja sa. Dobre vedia, kto je Samuel, a myslia si, že môže v meste vyvolať nepokoj. Po ich upokojení Samuel prinesie obeť a stretne sa s Jessem, ktorý predvádza svojich synov pred prorokom. Objaví sa Eliab, najstarší z Jesseho synov, a Samuel je ohromený jeho vzhľadom. Ale Pán, ktorý hovorí priamo k prorokovi, ho napomína: "Nezáleží na tom, čo človek vidí, lebo človek vidí zdanie, ale Pán vidí srdce".

Toto je princíp, ktorý vedie Pána a ktorý vedie k výberu posledného z Izaiho synov, Dávida, najmladšieho. Jeho otec si ani nemyslel, že by stálo za to ho predstaviť prorokovi, tak málo si ho vážili. A predsa bol Boží pohľad upretý na neho. Samuel ho zavolá: večera nebude, kým sa neobjaví ôsme dieťa. Evanjeliová scéna Ježiša prichádza na myseľ, keď volá dieťa uprostred učeníkov a objíma ho. Takto koná Boh. Na mladého Dávida vložil Pán svoju voľbu: bude kraľovať nad Izraelom. Pán a Samuel sú teraz pripútaní k tomuto chlapcovi, ktorý mal v budúcnosti vládnuť nad Izraelom. Pomazanie z neho urobilo Božieho vyslanca. To sa deje každému kresťanovi, keď prijme pomazanie v krste: jeho veľkosť nespočíva v jeho "vzraste" alebo v jeho múdrosti, ale iba v jeho záľube a láske k Bohu. Pán, ktorý pomazáva svoje deti Duchom Svätým, koná skrze ne veľké veci.

Modlitba s Máriou, Matkou Pána