Štvrtok 29.1.2026 (3. týždeň v Cezročnom období)

Čítania: 2. Samuelova 7:18–19.24–29. Dávidova modlitba

Dávid vstupuje  do stanu, kde je uložená archa zmluvy a zo srdca mu vychádza pokorná a vrúcna modlitba: "Kto som, Pane Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem?" Dávid už dobre vie, že všetko, čo má, pochádza od Boha. Nemôže sa odvolávať na nijaké osobné zásluhy – Boh si ho vyvolil a postavil ho na čelo kráľovstva, ktoré mu potvrdil „na ďalekú budúcnosť“.  Božia vernosť voči svojmu ľudu je základom existencie a povolania Izraela: „A kto je ako tvoj ľud, ako Izrael – jediný národ na zemi, ktorý Boh prišiel vykúpiť, aby bol jeho ľudom a aby mu dal meno?“ Dávid je naplnený úžasom pri uvažovaní o Božej veľkosti a štedrosti. Spomienka na Božiu lásku, ktorá nikdy neopúšťa svoj ľud, je podstatnou súčasťou viery veriacich i ich modlitby. Dávid prosí Pána, aby navždy potvrdil prisľúbenie dané Izraelu. Je to odvážna prosba – natoľko, že sám Dávid nad ňou žasne, keď ju predkladá. Vyznáva však, že táto odvaha vychádza priamo z Božieho prísľubu. Modliť sa znamená prosiť, ale aj neustále si pripomínať lásku, ktorú Boh prechováva k svojim deťom. Dávid, ktorý sa stal Bohu blízkym, môže vyprosovať nebeské požehnanie pre seba i pre celý ľud. Je skutočne príkladom aj pre nás – veriacich a učeníkov Ježiša Krista, Mesiáša a Spasiteľa.

Modlitba za Cirkev