Štvrtok 19.3.2026 (slávnosť sv. Jozefa, ženícha preblahoslavenej Panny Márie)

Slávnosť svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, ktorý si v pokore „vzal dieťa k sebe“. Pre moslimov je to sviatok prerušenia pôstu na konci ramadánu (Íd al-fitr).

Čítania: Matúš 1, 16. 18-21. 24: Jozef prijíma zákonné otcovstvo Ježiša

Cirkev dnes slávi sviatok svätého Jozefa, ženícha Márie. On, potomok Dávidovho rodu, mal za úlohu spojiť Ježiša s dávidovským potomstvom, zhrnúť v sebe postavy patriarchov, ktorí často prijímali Božie zjavenie v snoch, a viesť malého Ježiša po ceste exodu z Egypta do zasľúbenej krajiny. Tým ho plne včlenil do dejín Izraela, aby sa stal dedičom prisľúbení.
Jozef, muž ticha, sa deň po dni učil Pánovej vôli a poslúchal ju. Stará legenda hovorí, že jeho smrť nastala vo veľkom pokoji, ktorý mu daroval Ježiš. Preto ho západná tradícia začala skoro vzývať ako patróna za dar dobrej smrti. Východné cirkvi si ho pripomínajú spolu s Dávidom a Jakubom, Pánovým bratom, v dňoch po Narodení Pána.
Jeho postava, spätá s Ježišovým detstvom, nám pripomína nevyhnutný postoj počúvania, ktorý musí mať každý veriaci, najmä vo chvíľach, keď sa zdá, že prevládajú ťažkosti. Evanjeliový úryvok podľa Matúša nám rozpráva o tom, ako bol Jozef vtiahnutý do tajomstva Ježišovho narodenia. Zdá sa, že evanjelista chce zdôrazniť neobvyklosť tohto počatia. Hovorí o Jozefovi a dráme, ktorú prežíval. Jozef sa rozhodol prepustiť svoju mladú manželku potajomky. Existuje však Božie „nad“, ktoré mu zjavuje anjel. Jozef ho počúva a chápe, čo sa deje okolo neho i v ňom. Takto sa stáva učeníkom evanjelia.
Anjel pokračoval: „Dáš mu meno Ježiš.“ Jozef musí uznať a povedať, kým je toto dieťa. Preto je obrazom veriaceho, ktorý vie počúvať a vie prijať Ježiša k sebe. Ak budeme počúvať evanjelium, aj nám sa podarí prijať Ježiša ako priateľa našich dní a celého nášho života.

Modlitba za Cirkev