Štvrtok 12.2.2026 (5. týždeň v Cezročnom období)

Čítania: 1. Kráľov 11:4–13. Šalamúnov úpadok

Šalamún "páchal zlo v Pánových očiach a nenasledoval Pána úplne ako jeho otec Dávid". V tomto súde spočíva dôvod smutného konca Šalamúna a jeho vlády. Nestalo sa to však náhodou alebo dokonca náhle. Hriech, podobne ako obrátenie, má svoju vlastnú históriu spojenú so srdcom každého veriaceho. Nikdy to nie je príbeh bez vzťahov s ostatnými: všetci sme vzájomne prepojení, v dobrom aj zlom. Šalamún sa nechal priťahovať a potom ovládnuť zvrátenou logikou, ktorá sa vrúbľuje zakaždým, keď človek podľahne pýche. Začína sa otroctvom peňazí a bohatstva a potom prechádza k malej úcte k druhým a potom k osobnému uspokojeniu, ktoré nachádza viac než plodné pole v sexualite. Šalamún si vybudoval veľmi veľký hárem. Je pravda, že pre starovekého panovníka to znamenalo vyjadrenie bohatstva a moci, o to viac, ak ženy pochádzali z iných národov. Problém sa však znásobil, pretože toto otroctvo peňazí, bohatstva a sexu vzalo Šalamúnovo srdce od Boha. Problémom je vždy srdce. Aj Ježiš povie: "Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce" (Mt 6,21). Deuteronómium predpisuje o kráľovi: "Nech nechová vea koní a nech nezavedie ľud späť do Egypta, aby mohol mať veľa koní... aby sa neodvátilo jeho srdce, ani striebra a zlata nech nezhromažďuje mnoho" (Dt 17,16-17). Šalamún porušuje tieto ustanovenia: privádza kone z Egypta, získava veľké bohatstvo. Šalamún sa nechal uniesť pýchou moci do takej miery, že nenechal priestor pre Pána ani pre jeho milosrdenstvo. Dávid tiež zhrešil, ale spoznal svoj hriech tým, že počúval proroka a požiadal ho o odpustenie. Šalamún skončil v smútku a jeho synovia zaplatili za jeho hriech veľmi vysokú cenu rozdelenia kráľovstva.

Modlitba za Cirkev