Štvrtok 11.12.2025 (2. adventný týždeň)

Čítania: Izaiáš 41:13–20. Ja som tvoj Vykupiteľ

Je ľahké, najmä v okamihoch ťažkostí, zabudnúť na Pánovu lásku, milosrdenstvo a silu a nechať sa premôcť strachom a skľúčenosťou. Svet sa stal zložitejším a ťažšie pochopiteľným. Sily zla akoby získavali pôdu pod nohami — či už v ničení stvoreného sveta, alebo v rozvracaní bratstiev a väzieb medzi národmi. Zdá sa, že nespravodlivosť rastie, zatiaľ čo je čoraz ťažšie nájsť spoločný sen všetkých národov. Ťažko sa dobre žije v čase a svete, v ktorom sa strach a hnev vzájomne živia a vytvárajú ovzdušie nepokoja a konfliktu. Zdá sa, že sa nedá nič robiť: v konečnom dôsledku sme naozaj malí — ako „červíček“ či „larva“, aby sme použili obrazy proroka. Prorok nám však pripomína Božiu prítomnosť, On je Pánom dejín. Výzva „neboj sa“ sa v tomto krátkom úryvku Izaiáša opakuje viackrát, akoby chcel vylomiť dvere strachu, ktorý nám bráni vidieť lásku, s akou sme sprevádzaní. Koľkokrát aj v evanjeliách Ježiš opakuje učeníkom, aby v neho dôverovali a nebáli sa! Ak je pravda, že „chudáci a bedári hľadajú vodu a niet jej, jazyk im zosychá od smädu“, ešte pravdivejšie je, že Pán nám rýchlo prichádza na pomoc. Prorok hovorí o novom exode ľudu Izraela z babylonského zajatia: bude to oslobodenie ešte hlbšie než to prvé, keď ich vyviedol z Egypta. Lebo ak bol ľud Izraela počas putovania púšťou po tom prvom vyslobodení napojený vodou, ktorá vytryskla zo skaly, teraz Pán premení celú púšť na „vodné studienky a suchú zem na žriedla vôd“. Je to Pánova láska, ktorá robí pre svoj ľud čoraz väčšie zázraky.

Modlitba za Cirkev