Streda 14.1.2026 (1. týždeň v Cezročnom období)

Čítania: 1. kniha Samuelova 3,1–10.19–20. Hovor, Pane, lebo tvoj sluha počúva

Úryvok sa začína poznámkou, že Samuel „Samuel slúžil Pánovi pod dohľadom Heliho“. Hneď sa však dodáva: „Božie slovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebolo časté.“ Bolo to ťažké obdobie pre Izrael. Ústup proroctva naznačoval vzdialenie sa ľudu od Boha, a teda aj nedostatok svetla, ktoré by ukazovalo cestu. Ako si pri týchto slovách nespomenúť aj na naše dni? Aj dnes sú videnia zriedkavé, sny o spravodlivejšom a ľudskejšom svete sú ťažké. Žijeme v globálnom svete, ale chýbajú univerzálne vízie zahŕňajúce celú ľudskú rodinu. Kňaz Heli, ktorý by mal mať videnia, zostarol v slepote a žil uzavretý vo svojej izbe. Samuel bol ešte chlapec. A predsa „Božie svetlo ešte nezhaslo“. Pán bdel nad svojím ľudom. Jeho láska je totiž väčšia než láska jeho detí. Keď Samuel spí, Pán ho volá. Trikrát Samuel počuje Boží hlas; zakaždým pribehne k Helimu; a na tretí raz mu kňaz povie, čo má urobiť. Je pravda, že Samuel už roky žije vo svätyni v blízkosti veľkňaza, a predsa ešte nepozná Pána. Dá sa totiž vedieť veľa o Bohu, a predsa s ním nemať osobný vzťah. Samuel napokon, s pomocou starého Heliho, odpovie: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.“ Dostáva Božie zjavenie. Od tej chvíle už Božie slovo nebolo zriedkavé; naopak, skrze neho sa stalo silou premeny. Poznámka svätopisca je plná významu: „Samuel rástol a Pán bol s ním. Ani jedno jeho slovo nepadlo na zem.“ Je to výzva pre každého z nás, aby sme rástli ako Samuel: s Pánom po boku a aby sme nenechali vyjsť nazmar ani jedno z jeho slov.

Modlitba so svätými