Sobota 7.2.2026 (4. týždeň v Cezročnom období)

7. február 1968: spomienka na začiatky komunity Sant'Egidio. Skupina študentov zo strednej školy v Ríme sa začala zhromažďovať okolo evanjelia a lásky k chudobným. Vďakyvzdanie Pánovi za dar Komunity.

Čítania: Matúš 11:25–30. Evanjelium zjavené maličkým (nie z liturgického kalendára)

Dnes si pripomíname výročie Spoločenstva Sant'Egidio. Od jeho začiatku uplynulo presne päťdesiatosem rokov. V prvom rade cítime povinnosť ďakovať Pánovi za vzácny dar, ktorý dal Cirkvi a svetu, budujúc spoločenstvo, ktoré svedčí o primáte evanjelia. Úryvok z Matúša ukazuje, ako sám Ježiš "velebí" Otca, pretože evanjelium bolo opäť "zjavené deťom". Komunita, ktorá sa zrodila z iniciatívy mladého stredoškoláka Andreu Riccardiho, sa skladala z "maličkých" nielen preto, že boli mladými študentmi, ale predovšetkým preto, že v pôvodnej intuícii bolo vedomie, že sú predovšetkým "deťmi" evanjelia. V skutočnosti im bolo zjavené aj Božie tajomstvo. V srdci Sant'Egidio je vždy jednoduchá a základná intuícia: žiť evanjelium bez dodatkov. Z neustáleho počúvania Božieho slova sa rodí a naďalej rodí spoločenstvo. Dejiny spoločenstiev, ktoré dostali svoje meno od Sant'Egidio, sú v skutočnosti dejinami modlitby a počúvania, dejinami priateľstva s Bohom, s bratmi a sestrami a s chudobnými. To je tajomstvo Spoločenstva. Pápež František, ktorý ho navštívil, uzavrel charizmu Sant'Egidio do "troch P": Preghiera, Poveri, Pace, teda modlitba, chudobní a mier. Dnes všetci ďakujeme Otcovi Ježišovými slovami: "Chválim ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a učenými a zjavil si ich deťom". Práve prostredníctvom "maličkých" sa evanjelium, pokiaľ ide o život Spoločenstva, šíri z Ríma do celého sveta, vždy zjednocujúc modlitbu a lásku k chudobným. Spoločenstvo sa všade snaží prežívať globalizáciu lásky, ktorá búra hranice a rozdelenia a vytvára veľký ľud chudobných a pokorných, spojencov, ktorí si navzájom pomáhajú nasledovať Pána. V dejinách Spoločenstva zakúšame krásu a silu slov Pána Ježiša, ktorý hovorí: "Lebo moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké". To, čo sa mohlo zdať ako bremeno a únava, sa stalo zážitkom sladkosti a radosti. Je to šťastné kresťanstvo v čase plnom výziev a záväzkov, ale istota sladkosti Pánovej pomoci nás podporuje žiť s dôverou a láskou na ceste evanjelia.

Modlitba vigílie