Sobota 21.2.2026 (Sobota po Popolcovej strede)

Spomienka na svätého Petra Damiána (†1072). Verný svojmu mníšskemu povolaniu miloval Cirkev a celý život zasvätil jej reforme. Spomienka na rehoľníkov a rehoľníčky po celom svete.

Čítania: Izaiáš 58:9b–14. Pôst prijatý Bohom

Úryvok z Izaiáša pokračuje v úvahách o pôste, ktorý sa páči Bohu. Opakuje, že pôst musí viesť k oslobodeniu utláčaných. Treba sa vyhnúť „ukazovaniu prstom a bezbožnému rozprávaniu“ – to znamená zlomyseľnému odsudzovaniu a klebeteniu, ktoré sú bežné aj dnes. Text nadväzuje na predchádzajúce verše, kde sa žiada „otvoriť srdce hladným“. Nejde len o to, aby sme sa delili o jedlo s hladnými, ale o zdieľanie seba samého, svojho srdca, a to najmä s tými najslabšími. Pôst, po ktorom Boh túži, sa tak stáva zdieľaním života s chudobnými. Jednoducho povedané: pôst od vlastného „ja“, aby sme sa viac zaviazali k „my“. Takáto voľba vedie k hlbokej zmene života, zameranej na bratstvo so všetkými. Dôsledky sú jasné: Pán povedie tých, ktorí sa rozhodnú slúžiť chudobným, dá im silu a spraví z nich „zavlažovanú záhradu a prameň, ktorého vody nevysychajú“. Láska k chudobným radikálne mení život a stáva sa vzorom pre druhých, zdroj života pre svet. "Budú ťa volať murárom trhlín a obnoviteľom ciest, aby mohli byť osídlené." Tí, ktorí slúžia chudobným, robia zničené mesto obývateľným. Úryvok ešte  pridáva pozvánku týkajúcu sa soboty, dňa Pána. V skutočnosti existuje hlboká jednota medzi spomienkou na Pána v jeho deň a láskou k chudobným. Pán nás pozýva v pôstnom období, aby sme žili s ním, pamätali na jeho lásku, aby sme sa mohli postiť od “seba samého” a darovať sa druhým – počnúc chudobnými.

​Modlitba vigílie