Sobota 17. 1. 2026 (1. týždeň v Cezročnom období)

Spomienka na svätého Antona opáta (†356), ktorý nasledoval Pána v egyptskej púšti a stal sa otcom mnohých mníchov. Deň reflexie o vzťahoch medzi judaizmom a kresťanstvom.

Čítania: 1 Sam 9, 1–4. 17–19. 26; 10, 1. Vyvolenie Saula

Pán sa necháva pohnúť stavom svojho ľudu a zasahuje tým, že uvádza do pohybu reťaz zdanlivo nepodstatných udalostí a osôb. Práve cez „malé“ veci sa Boh prejavuje, aby bolo jasné, že dielo je úplne jeho. Takto prebieha aj vyvolenie Saula. Taký je Boží spôsob konania. Tajomstvo Vianoc, ktoré sme nedávno slávili, je celé v znamení periférie a maličkosti: Boh sa stáva dieťaťom. To je jeho štýl odjakživa.
Samuel je o všetkom vopred upozornený. V stretnutí so Saulom dochádza k pomazaniu. Saul Samuela nepozná a nespolieha sa na nijaké mimoriadne prostriedky, aby ho našiel. Zistí, že nejde o veštca, ale o proroka, Božieho muža. Najprv sa pýta dievčat, potom neznámeho muža na ceste. Ani Samuel Saula nepozná, no spolieha sa na Pána, ktorý mu ukáže vyvoleného. Saul hľadá stratené oslice a prichádza k prorokovi. Chce ho odmeniť za pomoc, no namiesto toho je pozvaný na hostinu a prenocovanie. Saul sa chce informovať o osliciach, no dostáva prísľub, že sa dozvie všetko, čo má na srdci. Nemá nič (peniaze patria sluhovi) a predsa mu povedia, že jemu a jeho rodine patrí „to najvzácnejšie v Izraeli“.

Saul sa pýta, ako je možné, že by mu patrilo to najvzácnejšie, keď pochádza z najmenšieho kmeňa a z najmenej významnej rodiny. Odpoveď nedostane, no Samuel ho posadí na prvé miesto pri stole. Pri tomto spoločnom stole sa rodí puto lásky a bratstva. Priateľstvo je v Biblii neoddeliteľnou súčasťou viery – je spôsobom, ako žiť vzťah s Bohom i medzi sebou.

Modlitba vigílie