Sobota 14.2.2026 (5. týždeň v Cezročnom období)

Pamätník svätých Cyrila (†869) a Metoda (†885), otcov slovanských cirkví a patrónov Európy.

Čítania: 1. Kráľov 12:26–32; 13:33–34. "Jeroboámov hriech"

Po Šalamúnovej smrti sa Roboám vracia z Egypta a znovu dobýva judské kráľovstvo. Roboám sa rozhodne viesť vojnu a myslí si, že týmto spôsobom konečne obnoví jednotu medzi oboma kráľovstvami. Prorok Šemeiáš ho odrádza od vojny, pretože by to bol masaker medzi bratmi. Aby ho presvedčil, pripomenul mu, že Boh dovolil rozdelenie dvoch kráľovstiev, júdskeho a izraelského: "Toto hovorí Pán: 'Netiahnite a nebojujte proti svojim bratom Izraelitom! Vráťte sa každý domov, leba táto vec pochádza odo mňa!'" Boh nechce rozdelenie svojho ľudu. Niekedy Pán, uplatňujúc pedagogiku trpezlivosti, "podľahne" bláznovstvu svojho ľudu, aby sa vyhol horšiemu zlu. Roboám "počúval Božie slovo" a konflikt, ktorý by bol bratovražedným masakrom, bol odvrátený; Nevzdal sa však svojho plánu na moc. Keďže nemal ani Jeruzalem, ani chrám, snažil sa ich nahradiť inými miestami, čím uprednostnil inú religiozitu. Jeho zámerom bolo, aby jeho poddaní zabudli na Jeruzalem a chrám, aby si zachoval svoju moc. Usilovne vytváral nové oltáre, nové náboženské obrady a nové sviatky. Jeho poddaní toto rozhodnutie kráľa privítali, s výnimkou skupiny levitov, ktorí hromadne emigrovali do Južného kráľovstva, ako sa uvádza v druhej knihe Kroník (11, 13-14). V skutočnosti sa Jeroboámovi podarilo oddeliť svojich poddaných od Jeruzalema a Južného kráľovstva tým, že ich prinútil praktizovať kult, ktorý ich odviedol od Boha otcov. Ale "táto skutočnosť viedla k hriechu," trpko poznamenáva posvätný autor. Jeroboám, ktorý sa staral len o svoju vlastnú moc, zabudol, že to nebol on, kto oslobodil ľud z egyptského otroctva, ale Pán a že iba Pán zostal skutočným panovníkom svojho ľudu.

Modlitba vigílie