Sobota 10.1.2026 (sobota vo Vianočnom období)

Čítania: 1 Ján 4, 19 – 5, 4. Kto miluje Boha, miluje aj brata

Odvaha autora listu hovoriť o dokonalej láske u kresťanov zdôrazňuje originalitu evanjeliovej lásky, ktorá nie je dielom človeka, ale je samotnou Božou láskou. Je to láska, ktorá nerozlučne spája Boha s jeho deťmi. Ján znovu potvrdzuje, že naša schopnosť milovať pochádza z toho, že v sebe máme Božiu lásku, ktorú on vylial do našich sŕdc. Na všetkých stránkach Biblie láska, ktorú Boh vkladá do našich sŕdc, nie je abstraktný a prázdny cit, ani romantický či čisto psychologický postoj; naopak, je to veľmi konkrétna láska v tom zmysle, že nás vedie k dotyku s chudobnými a s ich životom, ktorý – ako pripomínal pápež František – je „telom Krista“. Rovnako nás vedie k zapojeniu sa do života spoločenstva veriacich a k práci na premene sveta. Preto môže apoštol povedať, že nie je možné milovať Boha, ak nemilujeme bratov, ak sa nestaráme o chudobných a ak sa nezapájame do úsilia urobiť svet bratskejším. Ak niekto hovorí, že miluje Boha, a nemiluje bratov, je klamár – hovorí Ján celkom jasne – a hneď ponúka vysvetlenie: „Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“ Božia láska je totiž neoddeliteľná od lásky k bratom. Celé Písmo je preniknuté týmto presvedčením, ktoré v Ježišovi dosahuje svoj vrchol a svoju šírku: milovať treba nielen tých, ktorí milujú nás, ale všetkých, dokonca aj vlastných nepriateľov. Vtedy láska dosahuje dokonalosť.

Modlitba vianočného obdobia