Pondelok 26.1.2026

Spomienka na Timoteja a Títa, spolupracovníkov Pavla a biskupov Efezu a Kréty.

Čítania: 2. Timotejovi 1:1–8. Milosť prijatej služby

Deň po sviatku obrátenia sv. Pavla si Cirkev spomína na jeho dvoch najbližších spolupracovníkov, Timoteja a Títa. Prvého z nich pokrstil sám Pavol a udelil mu dar služby prostredníctvom vkladania rúk, ako to apoštol pripomína aj v liste, z ktorého sme čítali úvod. Pavol, ktorý sa už nachádza na prahu smrti, píše tomuto "milovanému synovi" s hlbokým citovým pohnutím. Už v Liste Filipanom napísal: "Nemám nikoho, kto by tak zmýšľal ako on a tak úprimne sa o vás staral" (Flp 2,20). Aj keď je apoštol vo väzení, naďalej slúži evanjeliu a v modlitbe predkladá Bohu spoločenstvá, ktoré založil, ako aj svojich spolupracovníkov. Reťaze neprekážajú jeho spoločenstvu s bratmi a sestrami. Útechou, ktorú apoštol práve teraz cíti, je Timotejova vernosť evanjeliu-  vernosť, ktorá má svoje korene vo veľmi nábožnej rodine, počnúc jeho starou mamou Loidou a matkou Eunikou. Služba, ktorá bola Timotejovi zverená, nie je ľahká, a to aj pre jeho mladý vek. Pavol mu však pripomína "Boží dar", ktorý mu bol daný vkladaním rúk (1 Tim 4,14). Žiada ho, aby ho oživoval modlitbou, vernosťou a oddanosťou, aby čoraz viac žiaril svetlom a stal sa pre neho zdrojom sily. Ďalším učeníkom, na ktorého si dnes Cirkev spomína, je Títus, Grék z Antiochie, vzácny plod Pavlovho ohlasovania medzi „pohanmi“. Preto ho Pavol s Barnabášom priviedli do Jeruzalema, aby ho predstavili tamojšiemu spoločenstvu (porov. Sk 15). Pavol ho s hrdosťou nazýva: „môj pravý syn v spoločnej viere“. Ich spomienka prebúdza v Cirkvi zodpovednosť za odovzdávanie evanjelia nielen svetu, ale aj z pokolenia na pokolenie.

Modlitba za chudobných