Pondelok 23.2.2026 (1. týždeň v Pôstnom období)

Spomienka na svätého Polykarpa (†155), žiaka apoštola Jána, biskupa a mučeníka.

Čítania: Levitikus 19, 1 – 2. 11 – 18. „Buďte svätí, lebo ja som svätý“

Úryvok z Knihy Levitikus je uzavretý medzi dvoma prikázaniami, ktoré korunujú akési desatoro, ktoré svätopisec uvádza: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý“ a „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“. Svätosť je samotnou podstatou Boha. To znamená, že je iný ako my, oddelený, transcendentný, ale nie uzavretý vo svojej vlastnej existencii. Boh nás pozýva mať účasť na jeho vlastnom živote. Tu je jeho výzva: „Buďte svätí.“ Akoby nám hovoril: nebojte sa mať podiel na mojom vlastnom spôsobe bytia, na mojej dokonalosti. Láska k blížnemu napĺňa toto pozvanie k svätosti, umožňuje každému človeku mať účasť na Božom živote a na jeho podstate. V rámci týchto dvoch pozvaní sú prikázania, ktoré vytyčujú konkrétnu cestu k tomu, aby sme sa stali svätými. Týkajú sa predovšetkým blížneho, ktorý je v núdzi: neutláčať blížneho ani ho neoberať o majetok, platiť robotníkovi, nepreklínať hluchého a neklásť prekážku slepému, spravodlivo súdiť na súde, nešíriť ohováranie a nepodieľať sa na smrti blížneho (možno sa tu naráža na možnosť odsúdiť niekoho za krivú prísahu,  ako sa to stalo napríklad Nabotovi v 1 Kr 21), neživiť v sebe nenávisť, ale otvorene blížneho napomenúť, nemstiť sa ani nechovať v sebe hnev. Ako vidíme, napriek tomu, že jazyk je poznačený vtedajšou právnickou praxou, tieto príkazy sú skutočne veľmi aktuálne a pomáhajú nám premýšľať o konkrétnych spôsoboch správania, ktoré nám bránia kráčať cestou svätosti a milovať blížneho ako seba samého. Pán od nás nežiada nemožný výkon. Ak si však uvedomíme, ako veľmi každý človek miluje sám seba, vieme si predstaviť, aký odlišný by bol náš život, keby sme rovnakú mieru lásky žili voči druhým.

Modlitba za chudobných