Pondelok 1.12.2025 (1. adventný týždeň)

Spomienka na svätého brata Karola od Ježiša (Charles de Foucauld), "univerzálneho brata", zabitého v roku 1916 v alžírskej púšti, kde žil v modlitbe a bratstve s Tuarégmi.

Čítania: Izaiáš 4, 2–6. Pánov výhonok

Stojíme pred slovami nádeje pre ľud a mesto poznačené vojnou a skazou. Prorok vidí v tomto "klíčku" nádej nového ľudu, ktorý bude obývať Jeruzalem. Toto vedomie núti proroka, aby tento malý zvyšok, malú skupinu preživších, nazval titulom "svätý": je to výhonok, ktorý je však požehnaný Bohom. Svätý je totiž ten, kto prijíma Božiu lásku, kto žije v spoločenstve s ním, kto poslúcha jeho prikázania, kto kráča v jeho svetle. V ťažkých časoch, keď násilie zla a vojny ničia ľudí a veci, Boh nie je ďaleko, aj keď sa môže zdať neviditeľný. Pán sa zaviazal s týmto "malým zvyškom": bude ho sprevádzať a ochraňovať. Tento výhonok – uisťuje prorok – "bude rásť v cti a sláve", stane sa veľkým stromom, ktorý prinesie ovocie dobra pre všetkých. Izaiášovo proroctvo sa nám opäť predkladá na začiatku adventného obdobia a stáva sa pre nás vzývaním Pána, aby nám bol nablízku a oslobodil nás od zla. Zmyje "škaredosť sionských dcér", očistí "Jeruzalem od krvi, ktorá tam bola preliata, dychom súdu a dychom skazy" a bude ochranou pre všetkých. Božie milosrdenstvo spôsobuje, že pokoj "klíči" vo všetkých krajinách, dokonca aj v tých najsuchších a najspustošenejších. "Božia sláva", čiže jeho milosrdenstvo, nás sprevádza dňom i nocou. Pán je ten, kto je v dejinách blízko svojmu ľudu, ako ubezpečil Mojžiša v horiacom kríku: "Ja som, ktorý som" (Ex 3, 14), čiže ten, ktorý je vám blízko a ktorý vás nikdy neopustí.
​
Úmysel modlitieb v Komunite: modlitba za chorých