Piatok 6.2.2026 (4. týždeň v Cezročnom období)

Čítania: Sirach 47:2–11. Na chválu Dávida

Sväté písmo nám ukazuje, že Pán vždy zasahuje do ľudských dejín prostredníctvom svojich vyslancov. Rozpoznať ich a počúvať si vyžaduje duchovný pohľad: pohľad, ktorý vie čítať za zdaním a ktorý umožňuje tým, ktorí hovoria prorocky, spoznať samotného Božieho Ducha. Boh hovorí k ľuďom predovšetkým prostredníctvom svojich prorokov. Sväté písmo nám ukazuje, že poslanie, ktoré Boh zveruje svojim vyslancom, neberie ohľad aj na ich slabosti, na ich hriechy. Biblický text Siracha nevyzdvihuje ani tak mladého Dávida, ktorý pre svoju vieru porazil obra Goliáša, hrôzu pre izraelský ľud, ako mladého Dávida, ktorý spieval chválu Bohu žalmami: "Spieval jemu (Pánovi) hymny celým svojím srdcom a miloval toho, ktorý ho stvoril". Aj dnes veriaci naďalej chvália Pána nádhernými modlitbami žalmov, ktoré si osvojuje aj kresťanská tradícia. Chvála sa potom vzťahuje na Dávida, ktorý zorganizoval uctievanie pred Bohom: "Sviatkom dal nádheru, sviatky prikrášlil k dokonalosti, spôsobil, že sväté meno Pána bolo chválené a svätyňa sa ozývala od rána." Sú to slová, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad krásou, ktorá musí žiariť v našich sláveniach, v spoločných modlitbách kresťanských spoločenstiev. Pozývajú nás tiež, aby sme urobili naše kostoly, naše svätyne, naše miesta zasvätené Pánovi krásnymi a dôstojnými. Byzantská tradícia, ktorá chápe a buduje kostoly ako miesto, ktoré anticipuje Božie kráľovstvo v nebi na zemi, je krásna a plná významu: ten, kto vstupuje do cirkvi, musí už mať predchuť raja. Cirkev nám tiež pomáha byť živými kameňmi v duchovnej budove, ktorá chváli Pána a prijíma každého, kto potrebuje lásku.

Modlitba svätého kríža