Piatok 26.12.2025 (sv. Štefana, prvého mučeníka)

Spomienka na sv. Štefana, diakona, prvého mučeníka.
Čítania: Matúš 10:17–22. Prenasledovanie učeníkov.

Deň po Vianociach si v liturgii pripomíname zabitie Štefana, prvého mučeníka. Cirkev považuje jeho mučeníkstvo za prvý plod lásky Otca, ktorý poslal svojho Syna na zem, aby nás spasil. Spomienka na mučeníkov nám pomáha premýšľať o poslaní vtelenia Božieho Syna: priviesť ľudí do neba lásky. Evanjelium tohto dňa nám pripomína Ježišovo varovanie Dvanástim: „Posielam vás ako baránkov medzi vlkov.“ Učeníci sa pri týchto slovách Majstra znepokojili. No Ježiš ich uistil, že bude s nimi po všetky dni.

Štefan bol prvý zo svedkov, prvý, kto dal život za Evanjelium, napodobňujúc svojho Majstra. Ako spolužiak Pavla v škole Gamaliela prijal Štefan ohlasovanie Apoštolov a potom bol vybraný medzi siedmich diakonov pre službu lásky, najmä vdovám. Skutky apoštolov rozprávajú, že bol „plný milosti a moci a konal veľké divy a znamenia medzi ľudom“. Nemohol umlčať Evanjelium, ktoré prijal a ktoré mu ako prvému zmenilo život. Nevzdal sa, keď sa proti nemu zdvihli odpor a násilie. Posilnený vierou, Štefan pokračoval v dosvedčovaní Evanjelia až po vyliatie krvi.

Po vzore Ježiša počas kameňovania prosil Boha, aby prijal jeho ducha a odpustil jeho prenasledovateľom. Štefan sa stal prvým mučeníkom kresťanskej histórie a vedie zástup všetkých, ktorí na každom mieste a v každom čase dosvedčili a naďalej dosvedčujú Evanjelium až po krajné obetovanie života. Mnohí sú aj dnes ako baránky medzi vlkmi a spolu so Štefanom, prvým mučeníkom, si pripomíname blahoslaveného Floriberta. Aj on uvažoval o „otvorených nebesiach a Synovi človeka, ktorý stojí po pravici Boha“. Dnes stoja v nebi a hľadia na Boha „z tváre do tváre“, potvrdzujúc nám, že bez „hrdinstva“ nie je možné byť Ježišovým učeníkom.

Vianočná modlitba