Piatok 2.1.2026 (piatok vo vianočnom období)

Spomienka svätých Bazila Veľkého (†379), biskupa z Cézarey a otca mníšstva na Východe, a Gregora Naziánskeho (†389), učiteľa Cirkvi a patriarchu Konštantínopolu.

Čítania: 1. Jána 2:22–28. Nech to, čo ste počuli od začiatku, zostane vo vás

Autor Prvého Jánovho listu má pred očami na jednej strane falošných prorokov, ktorí sa snažia rozdeliť spoločenstvo, a na druhej strane učeníkov, ktorí sa ich nesmú báť, pretože majú vnútornú obranu, pomazanie, ktoré ich zachraňuje pred omylom. Pomazanie je znamením Ducha Svätého, ktorý pôsobí v srdciach veriacich. Posvätný autor nás uisťuje, že Duch je "pravdivý a neklame". Už vo svojej rozlúčkovej reči k učeníkom im povedal: "Ale tešiteľ, Duch Svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal" (Jn 14,26). Zostať v "pomazaní" teda znamená zostať verný slovu, ktoré sme prijali od počiatku a ktoré nás zrodilo k novému životu. Je zvláštne, že v niekoľkých veršoch sa sloveso "zostať" vyskytuje päťkrát, akoby chcelo zdôrazniť vzácnosť vernosti prijatému daru a dôležitosť, aby spoločenstvo neprestalo svedčiť o jeho sile. Spása nezávisí predovšetkým od vykonaných skutkov, ale práve od vytrvalosti v slove, ktoré nás zrodilo. Je to určite fyzické, konkrétne zotrvanie: je ťažké milovať sa keď sa nevidíme. Ale zotrvanie, o ktorom hovorí svätý autor, je predovšetkým duchovné, vnútorné, spočívajúce práve v počúvaní, poslušnosti, modlitbe a bratstve, záväzku a veľkodušnej službe. Ten, kto zostáva v spoločenstve duchovným spôsobom, to znamená svojou  mysľou, srdcom a telom, v poslušnosti evanjeliu, zostáva v Bohu. V tom spočíva"večný život", čiže život, ktorý sa nekončí a ktorý ani smrť nemôže zničiť.

Vianočná modlitba