Nedeľa 8.3.2026 (3. pôstna nedeľa)

Čítania: Ex 17:3–7; Ž 95(94); Rim 5:1-2.5-8; Ján 4,5-42

Evanjelium tejto pôstnej nedele nás núti zastaviť sa v Sychare, v Samárii, v krajine plnej spomienok na vieru starých patriarchov. Jakub kúpil tento pozemok pre svojho syna Jozefa. Ježiš, unavený cestou, sa zastaví pri studni, ktorá sa vtedy ešte nazývala "Jakubov prameň". Je okolo poludnia. Učeníci idú po jedlo. Dalo by sa povedať, že Ježiš bol hladný a smädný, ako všetci ostatní v tej hodine. V skutočnosti nie je hladný len po chlebe a nie je smädný len po vode. Snažil sa to učeníkom objasniť krátko, keď mu po návrate povedali: "Rabbi, jedz". A Ježiš odpovedá: "Mám na jedenie pokrm, o ktorom neviete... Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a konať jeho dielo." Učeníci – ako sa nám často stáva – nerozumeli, čo im Ježiš hovorí. Tou studňou je pre nás nedeľná liturgia, v ktorej sa Pán obetuje ako pokrm a nápoj spásy a kde aj my, ako Samaritánka, chápeme pravdu a zmysel nášho života.

Stretáva sa s nami, aby sme aj my mohli od neho prijať jeho spásonosnú lásku. Jeho prosba k žene: "Daj mi napiť" je prosbou o lásku, o priateľstvo, o zapojenie sa do poslania Spasiteľa sveta. V tejto žiadosti o lásku sa ozývajú žiadosti o pomoc chudobných, slabých, tých, ktorí sú vo vojne, migrantov, starých, osamelých. Spolu s nimi nás Ježiš prosí: "Dajte mi napiť". Je to žiadosť široká ako nespočetné množstvo tých, ktorí sú smädní a hladní po spravodlivosti. Ježiš pozná náš odpor, našu lenivosť, našu rezignáciu. Tak ako tá žena, aj on chce prinútiť svoje srdce: "Keby si poznal Boží dar a kto je ten, kto ti hovorí: 'Daj mi napiť!', bol by si ho požiadal a on by ti dal živú vodu."

Ježiš miloval Samaritánku, odkedy bola ešte ďaleko: čakal na ňu. V dlhom rozhovore s Ježišom táto žena postupne cítila, že sa jej rozviazali mnohé trpké uzly jej života: mala päť manželov a teraz už neverila, že pre ňu môžu existovať priateľské a silné slová. Ježiš ju neponižuje – láska nikdy neponižuje – a dáva jej pochopiť, že potrebuje byť skutočne milovaná, aby mohla milovať na oplátku. Keď pochopila, pred kým stojí, okamžite pustila džbán – niekto prekladá: pustila ho, akoby chcel naznačiť rozchod so svojou minulosťou – a rýchlo išla smerom k dedine. A všetkým povedala o tomto stretnutí, ktoré zmenilo jej srdce a život. Celá dedina išla k tej studni. Ježiš na nich čakal. Aj nám pomáha pozdvihnúť oči a pozrieť sa na "polia, ktoré sú už biele na žatvu".

Modlitba v deň Pána