Nedeľa 30.11.2025 (I. adventná nedeľa)

Čítania: Iz 2:1–5; Ž 122(121); Rim 13:11-14a; Mt 24,37-44
Sviatok apoštola Ondreja.

S touto prvou adventnou nedeľou sa začína nový liturgický rok, čas, v ktorom sme pozvaní vydať sa na púť k "vrchu Pánovho domu", cieľu všetkých národov zeme. Jeden druhému – zdôrazňuje prorok – budú hovoriť: "Hor sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.". Tvárou v tvár tejto vízii budúcnosti nás svätá liturgia vyzýva, aby sme pozdvihli svoj pohľad: takto príde Pán na konci čias. Je tu osobitná milosť Adventu: mať živšie vedomie Ježiša ako „toho, ktorý prichádza“ a ktorý sa k nám približuje. Ježiš vyzýva k bdelosti. Prirovnanie k časom Noema je vážne. Pripomína, že v dňoch predchádzajúcich potope všetci jedli, pili a ženili sa či vydávali, pokojne, bez toho, aby si uvedomili, čo sa má stať.

Je to prísne napomenutie aj pre náš čas: zdá sa, že vojny a násilie sa šíria všade po svete za ľahostajného postoja mnohých. Božie slovo prichádza, aby nami otriaslo, počnúc apoštolom Pavlom: "nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna". Nabáda nás: "Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti" (Rim 13,13). Adventné obdobie je vhodným časom na to, aby sme sa prebudili zo spánku obmedzeného spôsobu života a nasmerovali svoje myšlienky, svoje dni, svoje sny k Pánovi Ježišovi. On sa chystá prísť medzi nás. Odtiaľ pramení naliehavosť bdieť.

Ježiš, aby nám dal pochopiť dôležitosť očakávania a bdenia, prirovnáva seba k zlodejovi, ktorý prichádza v noci, nečakane, aby nerušene vnikol do domu. Toto prirovnanie má zdôrazniť múdrosť hospodára, ktorý zostáva bdieť, aby prijal Syna človeka hneď, ako príde, takmer akoby mu otváral dvere ešte skôr, než zaklope. Príchodom počas noci chce podčiarknuť význam bdenia, toho, že sa nemáme nechať premôcť spánkom. Apoštol Pavol to píše aj Solúnčanom: "lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci" (1 Sol 5,2). Možno aj preto v starobylej Cirkvi prevládal zvyk nočných bdení, nočných modlitieb, ktoré pozostávali z počúvania Božieho slova a vzývania príchodu Pána. Nezabúdajme teda na apoštolovo varovanie: "Keď budú hovoriť: ‘Je pokoj a istota,’ vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú." (1 Sol 5:3)
​
Osvojme si vzývanie "Príď, Pane Ježišu!", a to aj v mene chudobných, odsúdených, utečencov, národov vo vojne, unesených, osamelých starých ľudí, opustených detí. Za všetkých hovoríme: "Príď, Pane Ježišu!". Nech nás adventné obdobie zastihne bdelých a vytrvalých v počúvaní Božieho slova a v službe chudobným. Takto budeme múdri ako pán domu, ktorý v noci – namiesto toho, aby nad ním panoval ako sluha v evanjeliovom úryvku, ktorý nasleduje potom – očakáva príchod Syna človeka.

Úmysel modlitieb v Komunite: nedeľná modlitba