Nedeľa 22.3.2026 (5. pôstna nedeľa)

Čítania: Ez 37, 12-14; Ž 130 (129); Rim 8, 8-11; Jn 11, 1-45

Evanjelium, ktoré sme čítali, jasne ukazuje silu a veľkosť Ježišovej lásky. Ježiš sa nachádza ďaleko od dediny svojich priateľov — Marty, Márie a Lazára —, keď ho zastihne správa o priateľovej smrti. Pre Ježiša je nebezpečné vrátiť sa do Judey, keďže sa mu už neraz vyhrážali, no on sa napriek tomu rozhodne ísť: nemôže zostať ďaleko od utrpenia a drámy, ktorú prežíva jeho priateľ Lazár. Pre Ježiša je priateľstvo hlbokým rozmerom života. Je prítomné neustále. Koľkokrát však ľudia pred utrpením druhých utekajú, čím k dráme zla pridávajú ešte aj horkosť osamelosti!

Nemožno nemyslieť na toľkých mužov a ženy, na ktorých hlavách dodnes leží ťažký kameň. Niekedy sú to celé národy, ktoré utláča chladná a ťažká doska vojny, hladu, samoty či ľahostajnosti. Sú to všetko chladné a ťažké kamene, ktoré nedoliehajú náhodou alebo riadením krutého osudu, ale zlou vôľou ľudí.

Iba Ježiš stojí pri toľkých „Lazároch“ a plače nad nimi. To isté sa stane aj jemu o niekoľko dní, keď zostane sám v Getsemanskej záhrade a od úzkosti bude potiť krv. Ježiš stojí sám pred Lazárom a dúfa proti všetkému a všetkým. Dokonca aj sestry sa ho snažia odradiť, keď žiada otvoriť hrob: „Pane, už páchne, veď je tam už štyri dni,“ hovorí mu Marta. Ale Ježiš sa nezastaví. Jeho náklonnosť k Lazárovi je oveľa silnejšia než rezignácia sestier; je múdrejšia než samotná rozumnosť či zrejmý stav vecí. Pánova láska nepozná hraníc, ani tie, ktoré určuje smrť; ona chce nemožné.

Preto ten hrob nie je definitívnym príbytkom Ježišových priateľov. Zvolá teda: „Lazár, poď von!“ A priateľ počuje Ježišov hlas, presne tak, ako je napísané: „Ovce počúvajú jeho hlas,“ a ďalej: dobrý pastier „volá svoje ovce po mene a vyvádza ich von“ (Jn 10, 3). Už prorok Ezechiel tlmočil Božie slová: „Hľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov, ľud môj“ (Ez 37, 12). Lazár počúva a vychádza. Ježiš nehovorí k mŕtvemu, ale k živému, nanajvýš k niekomu, kto spí — možno preto tak kričí.

A vyzýva ostatných, aby priateľovi rozviazali ovínadlá. Avšak tým, že rozväzuje „mŕtveho“ Lazára, Ježiš v skutočnosti oslobodzuje každého z nás z vlastného egoizmu, chladu, ľahostajnosti a zo smrti citov. Stará východná tradícia rozpráva, že Lazár po svojom vzkriesení nejedol nič iné, len sladkosti. To preto, aby sa zdôraznilo, že život darovaný Pánom je sladký a krásny; že city, ktoré Pán vkladá do srdca, sú silné i nežné, pevné i láskyplné a víťazia nad každou horkosťou a drsnosťou.

„Ja som vzkriesenie a život,“ povedal Pán. V jeho evanjeliu, v jeho tele, život vstáva z mŕtvych. „Lazár, poď von!“ Ježiš volá každého človeka po mene. Meno predstavuje celý život človeka. On ho bráni pred zlom. Jeho láska je osobná. Dnes Bože priateľstvo, ktoré vidíme odzrkadlené v priateľstve, ktoré on vytvára medzi ľuďmi, volá k radosti srdcia i svet premenený na hroby. Lazár predznamenáva Veľkú noc, kedy bude Ježiš — priateľ utrpenia každého človeka — sám zavalený zlom. Budeme vedieť byť jeho priateľmi a nechať sa ním pohnúť? Toto je voľba Pôstneho obdobia.

Modlitba v deň Pána