Nedeľa 15.3.2026 (4. pôstna nedeľa)

Čítania: 1Sam 16,1b.4.6-7.10-13; Ž 23(22); Ef 5,8-14; Jn 9,1–41

Táto nedeľa sa nazýva laetare (radosť) a je akoby pozvaním na chvíľu prerušiť prísnosť Pôstneho obdobia. Radosť, ku ktorej sme pozvaní, však určite nepramení zo stavu, v ktorom sa dnes nachádza svet. Dôvod radosti nepochádza zo sveta, ale z blížiacej sa Veľkej noci, ktorá premieňa smrť na víťazstvo, slabosť na silu, smútok na radosť. Radosť slepého od narodenia, ktorý znovu začína vidieť, je radosťou, ktorú od nás požaduje liturgia. Bol slepý od narodenia, sedával na kraji cesty a žobral. 

Len čo ho Ježiš uvidel, zastal. Učeníci sa ho pýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“ Pre učeníkov bol tento slepý muž prípadom, o ktorom sa dal viesť spor. Ježiš však na tohto slepca hľadí očami svojho srdca a odpovedá: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia.“ Ježiš ukazuje, ako sa máme stavať k tomuto slepcovi a ku všetkým chudobným, trpiacim, chorým: pozerať sa na nich so súcitom. Ježiš sa naňho zahľadí, priblíži sa k nemu a dotkne sa ho premysleným, nie roztržitým gestom: skloní sa, vezme prach zo zeme, navlhčí ho slinami a potrie mu ním oči. Je to Božia ruka, ktorá formovala človeka pri stvorení a naďalej ho utvára. Ten popol, ten prach, s ktorým sme začali pôst, je Bohom milovaný. Práve to je dôvod, ktorý Pána dojíma a ženie ho k tomu, aby sa k nám sklonil. Keď Ježiš slepcovi povedal, aby sa išiel umyť v rybníku Siloe, bez váhania poslúchol a šiel sa tam umyť. Evanjelista to zhrnie veľmi stručne: „On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.“

Tento proces uzdravenia je aj pre nás znamením. Aj my sme často slepí – nie od narodenia, ale preto, že sme si zvykli pozerať len na seba. Inými slovami, sme slepí, pretože sme rezignovali. Pán prichádza, aby „otvoril oči slepým“, aby otvoril naše oči smutnému stavu sveta a priviedol ho k vízii spásy. Pán – tak ako pri tomto slepcovi – nám stále kladie nové otázky a žiada od nás nové záväzky: sú to výzvy na lásku a rast v nasledovaní Ježiša. Uzdraveného slepca sa spýtal: „Veríš v Syna človeka?“ Ježiš hľadá priateľov, ktorých by mohol milovať, a spoločníkov, s ktorými by menil svet. Slepec odpovedal: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ To je otázka Pôstneho obdobia: viac spoznávať Ježiša, viac hľadieť na jeho tvár, viac sa nechať dotýkať jeho láskou. Evanjelium nám ďalej hovorí: „Je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ My spolu s týmto slepcom vyhlasujeme: „Verím, Pane!“ To je naše vyznanie viery – nás, mužov a žien, ktorí sú milovaní a uzdravení a ktorí sa znovu vydávajú na cestu nasledovania Pána, aby menili tento svet a robili ho spravodlivejším a bratskejším.

Modlitba v deň Pána