Nedeľa 15.2.2026 (6. nedeľa v Cezročnom období)

Čítania: Sir 15:15–20; Ž 119(118); 1Kor 2:6–10; Mt 5,17-37

Úryvok z Matúšovho evanjelia pokračuje v Kázni na vrchu v časti, kde sa nastoľuje rozhodujúci problém vzťahu medzi Ježišom a Zákonom. "Neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť," hovorí Pán. A práve "naplnenie" Zákona je srdcom tohto evanjeliového úryvku. Pre Ježiša naplnenie zákona znamená stať sa "dokonalým, ako je dokonalý váš nebeský Otec"

​Spravodlivosť, o ktorej hovorí Ježiš, musí byť spojená so samotným konaním Boha, ktorý sa nespráva ako chladný kalkulátor, ktorý vyvažuje dávanie a prijímanie, chyby a zásluhy. Boh koná s veľkým a milosrdným srdcom. Božia spravodlivosť presahuje všetky hranice, dokonca aj hranice Zákona. Problém nie je vo vzťahu medzi predpisom a dodržiavaním, ale medzi láskou a ľahostajnosťou, alebo ak chcete, medzi teplom a chladom. V skutočnosti nejde o jednoduché dodržiavanie zákonov, ktoré je akýmsi prvým krokom na rebríčku spolužitia, ale o samotný život spoločenstva.

Prvá téma, ktorej sa Ježiš dotýka, je prevzatá z piateho prikázania: "Počuli ste, že otcom bolo povedané: 'Nezabiješ!; kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá." Ako sa zdá byť jasné, nejde o novú kazuistiku (s ďalšími dvoma výrokmi: tí, ktorí hovoria hlúpi a blázniví svojmu bratovi), ani o novú právnu prax, možno prísnejšiu ako tá predchádzajúca, ale o nový spôsob chápania a praktizovania príkazu "nezabíjajte". V stávke sú vzťahy medzi nami a vzťah s Bohom. Ježiš tým myslí, že sú takí dôležití, že sami rozhodujú o svojom definitívnom osude. Je to iný spôsob, ako povedať, že láska medzi nami a Bohom je naplnením Zákona. V tomto zmysle ide o prechod, hoci aj verbálne, od negatívneho predpisu k potvrdeniu prvenstva lásky. Je to láska, spravodlivosť, ktorá sa žiada od učeníkov evanjelia.

Ježiš ide až tak ďaleko, že hovorí: "Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom, choď sa najprv zmieriť so svojím bratom." Nehovorí "ak máš niečo proti svojmu bratovi", ale "ak má niečo proti tebe", aby naznačil, že zmierenie sa musí uskutočniť, aj keď vina spočíva na druhom a nie na nás. Ježiš nás žiada, aby sme prerušili aj najvyšší úkon uctievania, aby sme obnovili harmóniu ľudských vzťahov. "Milosrdenstvo" má väčšiu hodnotu ako "obeť". Kult, chápaný ako znak vzťahu s Bohom, nemožno oddeliť od ľudsky vážneho a priateľského vzťahu medzi ľuďmi. V tomto kontexte treba chápať aj tento výrok: "Počuli ste, že bolo povedané: 'Nescudzoložíš.' Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa pozerá na ženu, aby po nej túžil, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci."

Potom prichádza otázka prísahy: "Počuli ste tiež, že otcom bolo povedané: 'Nebudeš krivo prisahať... ale hovorím vám, vôbec neprisahajte." Evanjeliový návrh vylučuje akúkoľvek formu prísahy v jej dvojitej hodnote, náboženskej a sociálnej. Prísaha je vnímaná ako zneužitie Božej autority, ktorá má zakryť nedostatok pravdivosti ľudských slov a záväzkov. Pán stvoril človeka s dôstojnosťou reči (bohužiaľ, aj keď si to historické dôvody vyžadovali, kresťanská prax dokonca kánonicky ustanovila prísahu). Ježiš hovorí: "Nech je vaša reč 'áno, áno', 'nie, nie'; Čo je navyše pochádza od Zlého." Ježiš skutočne verí slovu ľudí.

Takto sa končí úryvok z evanjelia tejto nedele. Vracia nás k začiatku evanjeliového slova v jeho novosti a sile. Kto sa kedy odvážil vysloviť takéto slová? Apoštol Pavol potvrdzuje, že je to "múdrosť, ktorá nie je z tohto sveta".

Je to odovzdanie veriacim nového "zákona", ktorý sa neskladá z noriem alebo právnych ustanovení, ale z nového srdca a ducha.

Modlitba v deň Pána