Nedeľa 14.12.2025 (3. adventná nedeľa)

Čítania: Iz 35:1-6a.8a.10; Ž 146(145); Jak 5:7–10; Mt 11,2-11

Ján posiela svojich učeníkov k Ježišovi, aby sa ho spýtali: „Si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Je to otázka tohto adventného času, ale aj otázka každého dňa nábožného človeka i človeka, ktorému záleží na osude sveta. Aj my sa v túto nedeľu pýtame: kedy a ako sa naplní Izaiášovo proroctvo, ktoré nás pozýva k radosti? Pýtame sa to Božieho slova, tak ako sa Ježiša pýtali tí Jánovi učeníci. On odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.“ Ježiš, nadväzujúc na slová proroka Izaiáša, odkazuje Jánovi, že toto proroctvo sa naplnilo. Už to nie je len sen: už je to skutočnosť v jeho ohlasovaní a v jeho skutkoch milosrdenstva. V nich je už prítomné kráľovstvo, ktoré sa uskutočňuje uprostred nás. A Ježiš dodáva: „A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší!“ V Ježišovi sa totiž napĺňa Otcov plán a je úlohou kresťanských pokolení, aj toho nášho, aby sprítomňovali znamenia, ktoré sám Ježiš postavil ako začiatok obnoveného sveta. Je to veľká zodpovednosť, ktorá spočíva na pleciach každého učeníka. Aj my budeme môcť tým, čo sa nás pýtajú, povedať: „Choďte a oznámte, čo počujete a čo vidíte.“ A veru, znamenia kráľovstva sú tu aj dnes. Sú takí, čo začali ohlasovať evanjelium chudobným, sú takí, čo konajú zázraky lásky, spravodlivosti a Božieho milosrdenstva, sú takí, čo zabúdajúc na seba, dali sa do služby najslabším a najchudobnejším; sú slepí, ktorí vidia milujúcich priateľov pri sebe; sú tí, čo vedia potešiť plačúcich a byť nežní a starostliví k chorým a opusteným. Blahoslavený, kto prijíma tieto znamenia a nechá sa pohnúť v srdci. Ježiš nás učí kráčať s ním, pracovať s ním, mať s ním rád, spolu s ním súcitiť s  unavenými a vyčerpanými zástupmi, s ktorými sa stretávame aj dnes v našich mestách. Učí nás nezúfať v očakávaní a neuzatvárať svoje srdce do úzkeho horizontu dneška, do pýchy alebo rezignácie. „Príď, Pane Ježišu!“ bola dávna modlitba kresťanov. A je to aj naša modlitba, ktorá nás oslobodzuje od smutného vábenia púšte tohto sveta.

Modlitba v deň Pána