Nedeľa 1.3.2026 (2. pôstna nedeľa)

Čítania: ​Gn 12, 1-4; Ž 33 (32); 2 Tim 1, 8b-10; Mt 17, 1-9

Na ceste Pôstnym obdobím nás Ježiš berie so sebou na vrch premenenia. Je to skúsenosť, ktorú Pán prežíva so svojimi učeníkmi, keď z tohto vrchu kontempluje svoju budúcnosť i budúcnosť nášho ľudstva. Ide o rozhodujúcu etapu v Ježišovom živote, ktorá má – ako uvádza Lukášov text (Lk 9, 31) – za cieľ jeho „odchod“ (exodus) zo sveta; teda jeho umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie.

​Preto aj my potrebujeme vystúpiť o niečo vyššie, aby sme zblízka pozorovali, kam nás vedie pôstna cesta s Pánom. V nedeľnej liturgii sme pri kontemplácii nebeských vecí vnútorne zapájaní a premieňaní: stávame sa tým, čo vidíme. Nie sme sami: Pán nás zhromaždil, „vzal nás so sebou“. Je to Ježišova neustála túžba. V Jánovom evanjeliu sa táto túžba mení na modlitbu: „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal“ (Jn 17, 24).

Vtedajším i dnešným učeníkom sa zjavuje udalosť skutočne vymykajúca sa všednosti, vzdialená od bežných scenárov: „Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo,“ poznamenáva evanjelista. Peter, zasiahnutý týmto svetlom, sa ujíma slova a navrhuje postaviť tri stánky. Je v tom zjavná túžba zostať tam v spoločnosti Ježiša, Mojžiša a Eliáša. Preruší ho však hlas – a to je stredobod celej udalosti –, ktorý vychádza z oblaku, takisto jasného, ktorý všetkých zahalil: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“

Áno, s Pánom nie je láska len magickým okamihom, ale je to tvár, človek a stretnutie, ktoré kráča s nami. Je to tá najľudskejšia tvár, ktorú počúvame, keď sa hlása evanjelium. Je to jeho telo, ktoré sa necháva lámať, aby sýtilo srdce. Je to ľudská, slabá a konkrétna tvár, ktorú kontemplujeme v chudobných.

Ježiš hovorí svojim učeníkom, ktorí padli na zem, akoby pritlačení vlastnou nepatrnosťou: „Vstaňte a nebojte sa!“ Život sa totiž môže stať krásnym, plným zmyslu a žiarivým ako život toho, kto miluje. Nemajme strach: tvár toho priateľa, ktorým je Ježiš, ktorý premieňa srdcia i svet, zostáva s nami! Hľaďme naňho. Poznávajme ho. Počúvajme ho. Zmeniť vlastný život znamená počúvať jeho, a nie naše dôvody a zvyky.

On zvíťazil nad smrťou a vyviedol na svetlo život. Je to svetlo lásky, ktorá nekončí a ktorá osvecuje naše oči. A je to svetlo, ktoré sa šíri ďalej. Ježiš „zničil smrť a evanjeliom vyviedol na svetlo život a nesmrteľnosť,“ píše apoštol Pavol. Všetko žiari a nadobúda farbu vďaka láske. Je krásne kontemplovať jeho tvár. Je to Božia krása. Krása milovaného človeka, ktorý miluje a ktorý sa premieňa. A milovaný život vstáva z mŕtvych.

Modlitba v Pánov deň