Veľmi emotívne bolo stretnutie s Ritou hneď v prvý deň. Rita vyrozprávala svoj osobný príbeh z koncentračného tábora. Stala sa jednou z tých detí, na ktorých robil pokusy doktor Mengele. V koncentračnom tábore stratila mnoho členov svojej rodiny. Počas jej rozprávania sme mali pocit, akoby sa to stalo včera. Jej hlavným cieľom, ako nám zdôrazňovala, bolo vydať svedectvo o pravde, ktorá sa v našej histórii skutočne udiala. Rita rozprávala s dojatím, akoby plakala nad dnešným svetom. Bola pohnutá strachom, že sa nedávna história môže znova zopakovať. Jej hlavným posolstvom však bolo odpustenie, o ktorom rozprávala ako o najväčšej zbrani v boji za mier. S mierom v srdci sa snažiť o vzájomné pochopenie a riešiť konflikty pokojnou cestou, sú podľa nej jedinou cestou, ako zvíťaziť a zmeniť dnešný svet.
Návštevu koncentračného tábora v ďalší deň ťažko opísať slovami. Ukázala nám, kam až môže ľudská nenávisť zájsť. Paradox, ako zloba zrazu stráca hranice, hoci buduje ploty z ostnatých drôtov. V tichu sme si uctili pamiatku tých, ktorí znášali utrpenie, aké by žiaden človek nikdy nemal znášať od iného človeka. A opäť sme si uvedomili, že sme prišli hlavne preto, aby sme nezostali ľahostajní a nezabudli. Aby utrpenie týchto ľudí nevyšlo navnivoč, aby našlo svoj zmysel v zmene nášho chápania... Ako jasný lúč nádeje sme potom prijali symbol zasadeného stromu vo Wieliczke, ktorý nám aj do budúcnosti má názorne ukazovať, že tak, ako sa môže rozvetvovať strom, tak sa môže šíriť aj mier vo svete. Tradičná modlitba za mier v tretí deň, diskusie v malých skupinkách a myšlienky viacerých zúčastnených nás opäť povzbudili k vytrvalej modlitbe, pretože práve modlitba sa stáva prvým krokom k budovaniu mieru. No nie je vznešené dennodenne bojovať za mier vo svete, keď sa budeme modliť vo svojej vlastnej izbičke? Ako sme už naznačili, celé stretnutie bolo hlavne povzbudením uvedomiť si, aké je kľúčové sa stretávať. Potrebujeme stretnutie, aby sme si nemohli zakryť oči pred utrpením - aby sme boli s tými, ktorí trpia. Aby sme nikdy neprijali vojnu ako niečo normálne a nevyhnutné, hoci by existovala čo i len v jednom štáte, najvzdialenejšom od toho nášho. Aby sme si nezvykli ani na jedného človeka, ktorý je na ulici, ani na jedno dieťa, ktoré sa necíti milované, ani na jedného starkého, ktorý je osamelý. A tak sme sa každý vrátili domov, naplnený slovami, ktorými ukončil stretnutie Sandro, jeden zo zakladateľov Komunity Sant´Egidio v Taliansku - sen o priateľstve medzi národmi a kultúrami, sen o miery - JE MOŽNÝ. A nie je len možný, ale hlavne POTREBNÝ. Tak veľmi v dnešnom svete. Nenechajme sa v tom nikdy znechutiť ani zastrašiť. A v tomto duchu môžeme rozmýšľať, čo to znamená pracovať na ňom práve tam, kde sa nachádzame. Klára Fotky zo stretnutia si môžete pozrieť tu. Comments are closed.
|
Podporovatelia
|
|